Príbeh z mojej praxe.

Pred nedávnom som bol masírovať pár dní na Liptove. Občasne tam pracujem v jednom hoteli. Som tam rád.

No ešte lepšie je to, že zákazníci, ktorých som tam už v minulosti masíroval si moje masáže žiadajú opakovane. Od okamihu, keď som potvrdil moju účasť, že prídem masírovať- do 5.minút sa prihlásilo na masáž 9. ľudí.

Určite ma to teší, no je to aj veľká zodpovednosť. Pred niekoľkými dňami mi jeden môj novší zákazník povedal, že by túto-  "robotu nikdy nerobil, strašná drina":)

O čo bol prekvapenejší, keď som mu povedal, že mňa moja práca maximálne napĺňa a baví. Keď masírujem, spolu s masírovaným sa dostávame akoby do inej roviny.

Človek na masérskom stole prestáva byť manažérom, riaditeľom školy, bankárom, či šejkom zo Saudskej Arábie /aj takého som už masíroval/. Je len jedným. Človekom. Človekom bez role, bez hodností a iluzórnych titulov. Nahý človek. Pretože každého upokojí dotyk, každý ten dotyk potrebuje, každý bez rozdielu. A v tom sme všetci rovnakí.  Dotyk lieči najlepšie. Tu prestávajú platiť hranice a obmedzenia.

A práve na Liptove za mnou prišiel jeden pán, ktorý mi ako prvé povedal- "Potrebujem dať dokopy chrbát". Viem o tom svoje a vedel som, že to nebude "len tak"...

Za tých 25.minút som sa musel veľmi sústrediť, aby som masáž previedol tak, aby mala čo najväčší, ale zároveň aj najšetrnejší účinok na telo, pretože ten človek nikdy na masáži nebol.

No od pár okamihov začatia masáže, muž začal spokojne chrápať a úplne zaspal.  Dostal sa do iného stavu bytia. Úplne vypol, ponoril sa do masérskeho stola a uvoľnil sa. Jeho telo akoby vyfučalo. Vôbec nič nevnímal. Pod rukami som to jasne cítil. Celú masáž prespal a keď sa preberal, bol niekto úplne iný. Tú inakosť mal v očiach a na tvári.

A práve toto ma najviac teší. Počas dňa sme často akoby mimo tela. Stále premýšľame, kalkulujeme, analyzujeme, vybavujeme. Sme zahltení. Telkou, rádiom, deťmi, školou, facebookom. Takmer už ani nevieme, čo je to byť len tak so sebou. Akoby strácame vnímanie pokoja a kľudu, pretože si "povinne zvykáme" na neustály vedomý, či nevedomý stres.

Tento chlapík sa počas masáže aspoň na chvíľu dostal k sebe. Keď prestaneme premýšľať a upokojíme sa, dovolíme, aby sa všetko v našom tele uvoľnilo.

A ešte dôležitejšie, napojíme sa na človečenskosť, teplo, pokoj a pocit, že sme len tu a teraz.

Tiež môžeme cítiť ako sa  za naším vnímaním bežného človeka, možno skrýva niečo oveľa väčšie...

A že na tento svet prichádzame a odchádzame z neho len s tým, čo je v nás samých...

Nie každý však takto masáž zažíva. Sú ľudia, ktorí do tohto stavu nedokážu vstúpiť aj keby som urobil akokoľvek najlepšiu masáž. Sú príliš plní a zahltení.  Možno práve títo ľudia potrebujú oddych najviac. Cítim však, že ho potrebujeme všetci.

Daný chlapík sa po masáži postavil a bol maximálne spokojný. Bolo mu jedno aké hmaty som pri masáži použil. Či vytieranie, miesenie-hnetenie, trenie.  O to mu nešlo. No na chvíľu sa spojil sám so sebou. Možno získal pocit, že je niekto viac, než obyčajný muž s obyčajnými starosťami. Že nie je všetko obyčajné.  Tento pocit v ňom zostáva a môže sa k nemu kedykoľvek vrátiť. A to je dôležité. Toto všetko ocenil tak, že mi na druhý deň priviedol daľšieho zákazníka.

Len ma to učí, že nech už robíme čokoľvek, najlepšie je, keď je v tej práci čo najviac srdca. A to platí podľa mňa vo všetkom. Pretože skutočné teplo sa dnes už tak nenosí a ten, kto ho zažije si ho pamätá ešte dlho.

Takýchto príbehov mám viac, no cítil som, že ho mám napísať. Takto aj Vy si môžete večer zobrať knihu, napustiť plnú vaňu, či len tak ísť na prechádzku so psom. Je dôležité urobiť si na seba čas.

Pretože čas nám čas vracia.